A ešte kúsok kultúry alebo tenkrát poprvé: "Slam poetry"

Autor: Katarína Frohlichová | 14.2.2013 o 18:08 | (upravené 14.2.2013 o 19:31) Karma článku: 3,37 | Prečítané:  231x

Slam poetry môžeme preložiť ako údernú poéziu, keď básnici predkladajú svojho sveta víziu. Udierajú, bijú, mlátia okolo seba jazykom ako kladivom, v snahe dopátrať sa k pravde, nehe, sebe v tomto svete klamlivom. Dôležitá je rytmika, živý prednes a myšlienka, ktorá facku dá. Že svet je príliš drsný? Práve preto poézia neupadá! Moja prvá návšteva večera Slam poetry.

Holly McNishHolly McNish

Tí z Vás, ktorí aspoň občas trochu začuchnú k poézii, hádam poznajú termín "slam poetry". Ide o prednes vlastnej tvorby a tí, ktorí sa tomuto venujú a sú fakt dobrí, sú vo svojom prednese na pomedzí klasickej poézie a divadla. Ich prednes je živý, spontánny, prechádza z kriku do šepotu, rozosmeje Vás, donúti Vás zamyslieť sa o čosi viac, prečo je tento svet občas tak fatálne na ruby...

A práve taký bol môj prvý zážitok zo slam poetry. Nečakajte žiadne strojené úsmevy v divadle a nablýskané hviezdy. Atmosféra bola celkom komorná v bare neďaleko centra Cambridgu. Klasický bar bol otvorený na prízemí a pre slam poetry noc bolo vyhradené vyššie poschodie. Po zakúpení vstupného (noo, čosi budeme hovoriť, kultúra čosi stojí) Vás v miestnosti plnej ľudí, odhadom cca 40-50, privítal bar so širokou ponukou (keď kultúrne, tak kultúrne, ale s mierou!). S pre mňa už trochu klasicky neskorým príchodom bol trochu problém nájsť si miesta na sedenie, ale nakoniec sme chytili veľmi dobré miesta hneď vedľa baru a hlavnej organizátorky.

Celú túto noc poézie alebo "Slam poetry night" v UK zastrešuje organizácia "Hammer & Tongue" (kladivo a jazyk), ktorá prezentuje to naj z britskej ale aj zahraničnej tvorby, čo sa poézie a hovoreného slova týka. Tento štýl poézie pochádza z USA, Chicaga, a má tak trochu jazzové korene. Básnici, ktorí prezentujú svoju tvorbu sú často muzikanti, momentálne najčastejšie z hip-hopovej scény. Nie je to práve môj obľúbený hudobný štýl, ale musím uznať, že keď k mikrofónu prišiel týpek s rozkrokom medzi kolenami, tak nervozita tam takmer nebola a rýmy vyslovene sypal. Chalan bol raz vtipný, potom drsný, nakoniec nežný a skvele komunikoval s publikom.

V podstate ide o súťaž. Prednášať môže ktokoľvek. Je jedno či ste chlap alebo žena, ak máte gule, môže sa prihlásiť. Musí ísť o vlastnú tvorbu, ale prednes je časovo limitovaný na 3 minúty po prekročení, ktorých sa Vám strhávajú body. A kto to celé hodnotí? Opäť ktokoľvek. Organizátor vyberie z publika náhodne väčšinou 5 ľudí, ktorí bodujú od 0 po 10. Najnižšia a najvyššia známka sa neráta, aby aj pri náhodnom výbere nedošlo o rodinkárstvu a favorizovaniu. A samozrejme žiadny suchý potlesk, ale krik, piskot a ešte raz krik a dupot. Niečo sa vám fakt páčilo? Ozaj vás dojalo? Kričte, čo vám hrdlo stačí.

Počas mojej prvej návštevy tejto noci poézie sa našlo 8 ľudí, ktorí sa rozhodli ukázať, že oni teda majú gule a srdce na dlani a medzi riadkami. Mladý hip-hoper, ktorý má srandu z celého sveta a neskutočne ľúbi svoje malé dvojičky; trochu neurotický chlapík, ktorý nás uviedol do umenia odchytu chobotníc a pupkatý otecko so snaživým príbehom o  fotografovaní dcéry. Víťažkou bola mladá černoška, ktorá mala veľmi-VEĽMI intímnu a emotívnu báseň o ženskej obriezke. Má môj neskutočný obdiv a úctu, že sa dokázala o toto podeliť s hromadou neznámych ľudí, ktorí toto videli maximálne vo filmoch. Mala som zimomriavky, podvedome som prekrížila nohy, keď jej bolesť visela vo vzduchu a s ťažobou sa prechádzala po miestnosti. Mala som zimomriavky až do špiku kostí, keď rozprávala o zošívaní a trhaní, príkazoch a zákazoch, nespočetných návštevách nemocnice a opäť tá bolesť... bolesť vo veršoch.

Musím sa priznať, že niektorí boli na mňa prirýchli a fakt nezachytila som všetko. Angličan, s ktorým som tam bola, povedal, že keď prišiel na scénu spomínaný hip-hoper ani on nerozumel všetkému, lebo niektoré časti vyslovene odmlel. Ale ide o kontakt s divákom a pochopenie myšlienky, takže väčšina bola v pohode. Ale cvik robí majstra, takže sa už teším sa ďalšiu takúto noc! :)

Čerešničkou na torte bolo vystúpenie Holly McNish- rodáčky z Cambridgu, ktorá so svojou slam poetry prešla celé UK, trochu z Belgicka, Austrálie. Hovorí vám čosi Glastonbury festival? Áno, presne ten! Vystúpiť na tomto festivale je snom hádam každého umelca. Holly prednášala aj tam. Úprimne sa priznám, že som nemala o nej ani potuchy, ale po vypočutí pol tucta jej básní som domov odchádzala s jej knihou s venovaním.

Že poézia je starodávna a zapadá prachom? Odpoviem Vám slovami organizátorky večera: "Ale čo nepoviete? PLEASE, fuck off! A dúfam, že nikto sa neurazí občasným používaní vulgarizmov."

A z publika zaznelo: "If yes, fuck them!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?