Vždy som sa snažila spojiť poznanie s praxou, tehličky s múdrosťou, kalokagatia a podobné srandy. Hoci môj momentálny život vyzerá ako priemerný deň starnúceho ajťáka (počítač, papuče, káva, vécko, čaj, vécko, čaj, občas sa aj najem), kedysi býval môj spoločenský život celkom naplnený (práca, škola, sranda, trochu odkladania povinností, ešte trochu srandy, piatok večer, opica v rozmedzí plyšák až orangutan a napokon pod zadkom začínajúca horiaca hystéria).
Čím bližšie mám koniec školy, tým viac sa snažím získavať viac skúseností v rámci svojho odboru. Niežeby Vám poznatky ohľadom druhov rumu a whisky, a mochita nepomohli, ale nie je to práve to, po čom sa zamestnávatelia trhajú. A predpokladám, že rýchla výmena pivného suda či otáčanie tácky na ukazováku tiež medzičasom vypadni z podmienok príjmacieho konania.
Pri čakaní na môj prvý deň s autistami, som si zaspomínala na prácu čašníčky a barmanky. A poviem Vám teda- je to psychológia tak čistá ako čerstvo preosiata múka!
Pod slovom bar alebo nočný klub rozumieme spoločenské zábavné zariadenie, ktoré sa vyznačuje stretávaním sa vyznávačov adrenalínového športu známeho ako „froterizmus". Nedajte sa oklamať, nemá nič spoločné s uterákom, ide o uspokojovanie sa trením genitálií. Áno, presne ten týpek, čo sa na Vás dnes tlačiť v poloprázdnom autobuse predstierajúci, že nikde inde nie je lepšie miesto pre jeho výbavu ako pritisnuté na Vašom ľavom stehne. Po treťom poháriku sa už len obtiera a nestráca čas ospravedlňovaním.
Medzi osadenstvom nočných podnikov je pomerne časté dvojité videnie, komunikácia s malými zelenými škriatkami(absint a tatranský čaj nie sú sranda!) a občasne sa pridajú aj nevysvetliteľné hlasy vychádzajúce napríklad zo stien či malej čiernej debny (paradoidná schizofrénia). Pomerne častá je aj nadmerná, nadštandardná a všetko zdravie a zdravý krvný tlak presahujúca láska- k sebe. Tak teda, čosi o mne! Hm, žartujem, veď dobre vieme z histórie Narcissa a Echo, že takáto láska môže zabíjať (narcizmus). Vďaka prsníkom veľkosti futbalovej lopty, fosforeskujúcim ružovým nechtom a vyblýskaným otcovým BMW, ktoré zrejme majú sa svedomí to mierne oslepenie, vieme ktorí z nás vtedy v škole chýbali.
Po pár pivách a pohárikoch tvrdého sa niektorí začnú správať ako zviera, ktoré chytajú pre porážkou- behajú dokola, do všetkého vrážajú a vrieskajú ako zmyslov zbavení (poruchy správania), niektorí trpia chronickou neschopnosťou hovoriť pravdu („Ja som za to zaplatil!" a „Milujem ťa!" a.k.a. patologický klamári). Zvláštne chúťky nájdete takisto všade a.k.a pica(BEZ mäkčeňa!!!-„Tie poháriky sa dajú jesť?"). Niektorí sú jednoducho rebeli- urobia presný opak toho, čo im diktujú sociálne normy, sociálny pracovníci a akákoľvek písaná či nepísaná zmluva (antisociálna porucha osobnosti a.k.a. sociopatia).
Aby som nekrivdila tým, čo sa po týchto eskapádach cítia vinní za utrácanie ťažko zarobených peňazí svojich rodičov. Sedia tíško v kúte, ani slovka neprerieknu, maximálne tak pokývnu hlavou na čašníčku, ak majú sucho v hrdle, zahĺbený vo svojom vlastnom svete (selektívny mutizmus). Ďalší svoje emocionálne výlevy ohľadom rozliateho drinku či neschopnosti DJ hrať ich obľúbenú pesničku venujú nespravodlivosti celého sociálneho a právneho systému, podľa zemepisných dĺžok pažravosti Fica, Camerona alebo mimozemšťanov (stará dobrá schizofrénia) až sa dopracujú k tomu, že možno nie sú taký „cool" ako si mysleli, keď vchádzali hentými dverami (depresívne ochorenia).
Väčšina návštevníkov reštaurácií a barov sa dôkladne stará o seba, svoj zovňajšok. Von vychádzajú pekne upravení. Občas to hnajú do extrémnych morálnych („Nedotýkaj sa ma! Nepoznám ťa" a.k.a. autitické spetrum ) a hygienických štandardov už len zo zvyku (obsedantno-kompulzívna porucha). Avšak nájdu sa aj takí, ktorí sú mierne zanedbaný, pretože všetok čas trávia zháňaním iných životne dôležitých vecí- a pokemón kartičky to zvyčajne nie sú (závislosti). Pozitívna správa je, že komunikácia je zväčša na veľmi vysokej úrovni (živej, živej úrovni namiesto vysokej) a sociálna fóbia sedí sama doma zavretá v skrini.
Po neskorých nočných až skorých ranných prichádzajú tí dvaja chlapíci z filmu „Muži v čiernom" a so svojím malým blesk-fuč zaradením majú na svedomí kolektívnu strate pamäte(amnézia) až po kolektívnu vinu (disociatívna porucha pozornosti).
Hoci to možno ťažko uveriť, mám na prácu čašníčky a barmanky dobré spomienky. K jej jednoznačným prínosom patrí denné precvičovanie tvárových svalov- často som sa smiala tak, že som strácala nad sebou kontrolu(enuréza). Inokedy som mala pocit, že vybuchnem, ak na niekoho neskričím (Tourettov syndróm) alebo nedám zaslúženú facku (tiky). Medzi dlhodobé efekty patrí nespavosť (insomnia), možná nikotínová či alkoholová závislosť, deravé vrecká a možnosť voľne sa obscénne vyjadrovať pred deťmi, lebo Vaše schopnosti v dvojzmysloch, irónii a sarkazme sú „level master".
Musím sa priznať, že ako si tu tak sedím v papučiach, zabalená v deke počúvam Rolling Stones , mala by som umyť tú kopu riadu v kuchyni a radšej písať tých päť zadaní do školy. No, človek je od prírody tvor nelogicky a rád trávi čas aktivitami a vecimi, ktoré miluje (fetišizmus), namiesto vecí, ktoré by mal urobiť (prokrastinácia).
Hoci mám už aj iné, povedala by som viac priame skúsenosti v súvislosti s mojím štúdiom, možno na nejakom budúcom pohovore predostriem tento môj pohľad na svet (inú kognitívnu realitu). Veď motyka vystrelí, či nie? Na záver by som len dodala, že som normálna, v tej mojej realite. Starajte sa o tú Vašu. A vôbec. Ponorka niež nie je lietadlo.
(prudko vláčne metaforický diagnostický manuál)