reklama

Koľko stojí krádež?

Zvláštna otázka, čo poviete? Okradnú Vás a ešte máte platiť? Choré! Postavené na hlavu a na všetky orgány tela a sveta, ktoré normálne stoja normálne ľudsky vzpriamene. Až kým Vás skutočne neokradnú...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Cestovala som vlakom z Kysaku do Prahy. Mierila som na letisko po 3 týždňoch strávených doma a bola som krásne oddýchnutá. Bolo mi ľúto a smutno, že odchádzam, ale zároveň som sa aj tešila. Kompletne zbalená na cestu, s knihami v ruke som nastúpila a poctivo sa v kupéčku učila. V kupé som mnou bolo ešte pár ľudí, ktorí postupne povystupovali až ostal len jeden pán. Príjemný starší pán, ktorý mi rozprával o deťoch a vytúžených vnúčatách. Neskôr ho zmohla únava, tak si ľahol. Ja som sa snažila ďalej hľadať nejaké tie súvislosti a zmysel v písmenkách, ktoré mi utekali pre očami, ale pomaly- pomaly, ale isto- veľmi isto som strácala význam, plné vedomie a svedomie, či akékoľvek súvislosti. Padala mi hlava. Až na kolená. A zaspala som.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V taške som mala všetky učebné materiály, ktoré zo zozbierala za polroka, 2 knihy zo školskej knižnice, peňaženku, samozrejme, so všetkými dokladmi, pas, letenku, telefón, notebook, ktorý som mala vyše 4 roky, jedlo, dioptrické okuliare a ešte pár drobností. Veci, ktoré majú istú materiálnu hodnotu, ale väčšiu hodnotu majú rozhodne v rozmere duchovnom. Všetky fotky, poznámky zozbierané za posledných pár rokov, pár súkromných kúskov, ktoré som nosila v peňaženke zo 7 rokov a ktoré si nechám pre seba, no mali pre mňa hodnotu. Nie materiálnu. Hodnotu, ktorú nik iný nepochopí. Hodnotu, ktorá sa nedá vyčísliť a nahradiť. Hodnotu, ktorá bolí, ak už nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zobudila som sa nato, ako do kupé vošla sprievodkyňa a povedala „Kontrola cestovných lístkov". Rýchlo som vyskočila, pretrela si oči a natiahla sa po taške. Tak znova. Natiahla sa po taške. Natiahla sa po..

KDE MÁM TAŠKU???? KDE JE K***A MOJA TAŠKA??? Vybehla som von. Jedna strana, druhá, tretia. Kde sú moje veci?? Mám tam letenku! Moju letenku do Anglicka! Do školy! Na skúšku! Môj pas! Moje veci! Panebože! Kde sú k***a moje veci ?!? Kde? Kde sú moje veci...

Reakcia sprievodkyne: „Slečna, vystúpte si na najbližšej zastávke a nahláste to. Najbližšia zastávka je Karviná."

Karviná, Karviná, Karviná, ... ??? Fakt nemám tušenia, kde je to je. Jedine, že toto už Slovensko nie je. Ako sa odtiaľ dostanem domov? Ako sa odtiaľ niekam vôbec dostanem? Veď nemám ani tušenie, kde to je! Milá pani, ani za nič!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Musím uznať, že som trochu spanikárila. Volala som na políciu, raz na mňa kričal policajt, lebo som mu vedela povedať presne ako sa volá rýchlik, v ktorom som na nachádzala. Raz som ja kričala na policajta, lebo som mu taktiež nevedela presne povedať ako sa volá rýchlik, v ktorom som sa nachádzala. Ale aj tak, keď tak nad tým teraz premýšľam, myslím, že som si v konečnom dôsledku zachovala celkom chladnú hlavu. Až na pár výpadkom samozrejme... Síce rozzúrenú na všetky strany, ale kábliky ešte fungovali.

Hneď po telefonáte na políciu som volala bývalémi spolužiakovi do Prahy, o ktorom viem, že sa o mňa postará. Kašľať celú Karvinú, keď ani neviem, kde na mape to presne je. Zobudila som ho uprostred noci s plačom, aby som mu zreferovala, čo sa stalo. Trochu hystericky som ho žiadala, aby mi okamžite zistil čísla na moju slovenskú a anglickú banku, aby som si mohla okamžite zablokovať karty. To trochu hystericky, myslím samozrejme z môjho pohľadu. Ako to videl on, keď som ho zobudila o 3 ráno, je už iná rozprávka. Objal, keď po mňa prišiel. Dal mi najesť. Inak super živánsku ;) Kúpil mi lístok na autobus a dal mi peniaze na cestu, ak by som niečo potrebovala. Ak by tam nebol, tak neviem... Musela by som čakať celý deň na našich, kým by sa z východu dotrepali do Prahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hneď po príchode do Prahy som to šla nahlásiť na Hlavnú stanicu Železničnej polície. Po mne prišiel ešte jeden elegatne oblečený pán čosi po 40-tke, ktorého taktiež okradli. Po ňom mladý chalan, ktorý mi povedal, že mu ukradli len peniaze. Zrejme nie veľkú sumu, lebo po krátkom čase mi zaželal veľa šťastia a odišiel. Potom prišla skupinka Španielov. Bolo ich asi 10. Cestovali po Európe a mali pri sebe hotovosť ako 300 Eur, 5000 Kč; 900 Eur či 1200 Eur; ďalej kamery, fotoaparáty, drahé mobilné telefóny. Okradli ich zo ZAVRETÉHO kupé. Keď šli spať zamkli sa na 1x, a keď sa zobudili boli zamknutí 2x. Zvláštne, čo poviete? Okamžite utekali za sprievodcom, ktorý mal na starosti ich lôžkové kupé. Hapkal a vedel s nimi normálne komunikovať, pričom keď nastupovali pekne s nimi "speakoval". No, nevyzerá to preňho ružovo... Všetci do jedného boli presvedčení, že toto veru nie je zhoda okolností a pán sprievodca má tak trochu, či trochu viac špinavé prsty.

Z policajnej stanice som volala na dispečing leteckej spoločnosti, s ktorou som mala letieť, aby som si presunula letenku. Bola som mimo. Uznávam. Vystresovaná, vynervovaná, nevedela som, čo skôr a tak ďalej. Nevedela som tomu chlapovi do telefónu vyhláskovať poriadne po anglicky svoje meno. Ospravedlňujem sa, ale ako sa hovorí, nevydalo. Nevyšlo. Poradilo sa mi to až na 3x, keď už chlapík na mňa zvyšoval hlas. No môj milý, som popleta? Momentálne som! Ale to ti nedáva právo na mňa dvíhať hlas!

Slečna, Vy máte najlacnejšiu letenku, nemáte priplatenú našu extra triedu, to sa nedá stornovať ani presunúť. Vy môžete len letieť!"

„Pane, ja nemôžem letieť, okradli ma. Nemám nič. Nedá sa nič iné urobiť? Nejaké opatrenia v núdzových prípadoch?"

„Nie, slečna, máte najlacnejšiu letenku. Môžete len letieť. Akurát pozerám, že máte aj check-in urobený. Prečo ste si robili check-in, slečna?"

Sek. Tak počkať? Povedal to čo povedal? To fakt je taký blbý? Rozmýšľam, čo mu povedať a v tisícine sekundy mi napadli všetky šťavnaté nadávky vo všetkých jazykoch, ktoré ovládam aj neovládam.

Prepáčte pane, ale ozaj som nečakala, že ma okradnú! Že ďakujem. " Zložila som. Ďakujem za nič! Neskôr som na ich internetovej stránke zistila, že let sa dá presunúť do 2 hodín pre odletom. Volala som 6 hodín pred odletom. A nič o extra špeciálnej supertriede na ich webovej stránke tam nebolo. Tebe ešte poďakujem.

  • Takže cesta spať, cca 20 Eur. Vydanie nového občianskeho preukazu po strate alebo krádeži (oficiálny policajný záznam je samozrejme úúúplne nepodstatný!) 16,50 Eur.

  • Potrebujem vycestovať čím skôr, teda OP do 2 dní- 20 Eur.

  • Vydanie nového cestovného pasu po strate alebo krádeži (ten istý nepodstatný papier je samozrejme rovnako nepodstatný)- 33 eur.

  • Ukradli Vám platný cestovný pas? (aby ste vedeli, že nabudúce treba nosiť starý a neplatný. A najlepšie po dedkovi! )- ďalších 33 eur (ak by ste aj ten potrebovali do 2 dní- plus 99 Eur).

  • Nové dioptrické okuliare (stredná trieda, žiadny Dior, ale tie za 6 Eur v žiadnom prípade, keďže mám každé oko inú dioptriu, a to veru nebudem riskovať)-100 Eur.

  • Preklad policajného záznamu do angličtiny od oficiálneho úradne overeného prekladateľa (iný skúškový systém, termín je jeden, nevyberáte si. A to som ešte chytila chlapíka, ktorý mi poradil, aby som toho dala preložiť, čo najmenej, hoci len o jednu stranu, aby som ušetrila. Začo mu úprimne ďakujem. Ale preklad musím mať, inak mi neuznajú predmet a môžem mať až vyhadzov)- 180 až 250 Eur.

  • Nová letenka (ešte pri celkom vydarenej cene)- 90 Eur.

  • Opätovný lístok na letisko- 20 Eur.

  • Nový notebook (takisto výhodná kúpa)- 430 Eur.

Spolu 610 až 680 Eur. Nerátam penále z knižnice, neplatené voľno z práce, seminár, na ktorý som na tešila polroka na Cambridge Univerzity (Áno, áno, presne tá! Tá s tými veľkými mozgami, kde boli samozrejme obmedzené miesta a nabudúce sa tam už nemusím dostať), stratu všetkých učebných materiálov a vecí z notebooku, na nový mobil momentálne ani nepomyslím a nad tým, že mi v škole prvý termín neuznajú radšej ani nerozmýšľam. Strata nervov, brechanie a nervozita na mamu a ľudí, ktorí mi chcú pomôcť; stres, ten pocit ako atomóvka 5 sekúnd pred výchubom- na nezaplatenie. Alebo vie čo? Možno jedna maličkosť. Postavte ho/ ich predo mňa. Ja si s nimi už poradím. Hádam si pár chmatov z džuda, čo ma učil brat ešte pamätám. Alebo použijem zuby, nechty, ruky, lakte, kopy, lopaty, kropmáče, kladivá alebo úplne čokoľvek, čo mi príde pod ruku. Nech len to bolí. A poriadne. Jedna poriadna rana by uvoľnila minimálne pár kiloton energie.

Som celá, zdravá, okrem fyzického majetku mi nič iné nechýba. Spolu s policajným vyčíslením škody ma celá táto krádež stála okolo 1500 Eur. Zatiaľ. Nespala som vyše 50 hodín. Potom som pre zmenu spala asi 16 hodín. Stávajú sa horšie veci. Dnes mi mamka povedala: „Tak som rozmýšľala nad tou celou situáciou... A som rada, že si sa nezobudila. Ktovie, čo by taký blbec urobil v tej chvíli?" Mala pravdu. Presne to isté napadlo v ten deň aj mne.

Ste šťastní s tými vecami? A viete, že mi to je jedno. Každý reálne zmýšľajúci človek vie, že keď nie je ani pol svedka, nič sa nenájde. Zadrhnite sa s nimi. Mám v sebe kus bojovníka a kúsok rusnáckej krvi. A rozhodla som sa, že začnem oficálne nový rok s Rusnákmi. A začnem ho dobre. Po svojom. Nenechám si diktovať, čo a ako.

O nejaký čas to bude len ďalší príbeh a skúsenosť, ktorú môžem porozprávať...

Katarína Frohlichová

Katarína Frohlichová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

S nohami v oblakoch a hlavou na zemi, chcem sa Vám predstaviť, vážení.Večne snívajúca a občas pracujúca študentka, raz anjel malý, inokedy delikventka.Extrovert i zarytý individualista,tak trochu psycho- sur-surrealista. Láka má všetko tak dobre skazené,obzor ďaleký, blízkosť i duše urodzené.Toto je môj svet, môj názor, kúsok môjho bytia,žijem si, lietam a nikdy ma nechytia... Zoznam autorových rubrík:  Za 6 horami, 3 a pol potokmi aČo oči videli, ruky hladili,..CambridgeMôj malý svetMoje splody...=))

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu